V obci Dolné Dubové sa nachádza Pamätná izba Jozefa Ignáca Bajzu – pre návštevníkov, ktorí sa chcú prísť pozrieť do pamätnej izby je nutné sa treba telefonicky nahlásiť na 033/5592633 alebo na Email Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Vznik Pamätnej izby Jozefa Ignáca Bajzu má svoju históriu. Cesta k dnešnej podobe Pamätnej izby Jozefa Ignáca Bajzu bola tŕnistá a samotnému vzniku predchádzalo veľa prekážok a peripetií. Pamätná izba vznikla najneskôr, teda ako posledná podobného charakteru, ktoré boli zriadené v blízkom okolí. V Naháči je otvorená pamätná izba na pamiatku Juraja Fándlyho a na Dobrej Vode vznikla izba venovaná Jánovi Hollému. Z historicko-kultúrneho hľadiska má Pamätná izba Jozefa Ignáca Bajzu veľký význam pre obec. Popri vzácnom kostole, fare a kamenných dielach (krížom), je najvzácnejšou stavbou a pamätihodnosťou v obci. O prvých zmienkach o fare, v ktorej sa v súčasnej dobe nachádza Pamätná izba J. I. Bajzu, sa dočítame vo vizitáciach. Podstatná zmena sa však na fare udiala v čase, keď pôsobil vo farnosti kňaz Štefan Ujságh. Pre opis a bližšie pochopenie histórie budovy, odcitujeme text, ktorý už bol v tejto knihe na inom mieste opísaný. V roku 1856 bola obec z väčšej časti zasiahnutá ohňom, ktorý spustošil aj školskú budovu po faru. V tom čase vedľa starej farskej budovy farár staval pre seba dom, terajšia farská budova. Keď sa do tejto novej budovy nasťahoval, starú faru prepustil pre školu a byt učiteľa. Z tohto poznatku vyplýva, že do roku 1856 bola budova využívaná ako fara a po roku 1856 sa budova využívala na školské účely. Svoje opodstatnenie mala až do roku 1974, kedy sa uskutočnilo presťahovanie materskej školy do nových priestorov.502 Po roku 1974 budova slúžila pre potreby obce, ako skladovací priestor. Do roku 1954 mala vlastnícke práva na budovu cirkev a po 29. septembri 1954 prešlo vlastníctvo do rúk československého štátu. Na základe delimitácií majetku prešlo v roku 1991 vlastníctvo budovy zo štátu na Obec Dolné Dubové. Posledným krokom bolo navrátenie budovy do majetku cirkvi podľa zákona č. 282/1993 Z.z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam. Navrátenie majetku sa uskutočnilo 11. júna 2001. Prvou známou písomnosťou, ktorá sa zaoberá zriadením pamätnej izby je list správcu farnosti Petra Rajtara z 20. apríla 1983, ktorý bol adresovaný Rade MNV v Dolnom Dubovom. Z listu vyberáme: „Pred dvesto rokmi, 18. augusta 1783, na územie obce Dolné Dubové vstúpil slovenský národný buditeľ Jozef Ignác Bajza vo funkcii správcu katolíckej farnosti Dolné Dubové. Účinkovaním tohto národného buditeľa sa obec Dolné Dubové dostala do dejín slovenského písomníctva tým, že sa tu začali písať a vydávať nielen religiózne, ale aj vzdelávacie a zábavné knihy vo väčšom rozsahu vo vtedajšej reči slovenského ľudu v západoslovenskom nárečí. Erudovaný spisovateľ J. I. Bajza sa tu odvážil cez 800 rokov zamrznutú hladinu slovenčine „lady lámať prvý,“ ako sa sám vyjadril a ako mu to právom prisudzuje aj slovenská literárna pospolitosť.“ Ďalej z listu vyberáme: Iné obce by si pokladali za vysoké vyznamenanie, keby sa mohli vykázať s takýmto historickým faktom! K tomuto dvestoročnému výročiu by mala zaujať kladné stanovisko aj obec Dolné Dubové! Bolo by potrebné podniknúť v čase tohto výročia kroky na patričných správnych miestach okresu Trnava, zariadiť pamätnú izbu J. I. Bajzu a umiestniť pamätnú tabuľu na priečelí domu pod radovým číslom 35.“ Na uvedené skutočnosti nadväzujú aj informácie z kroniky obce, ktoré boli zapísané v roku 1984, kde sa dočítame o požiadavke občanov zriadiť Pamätnú izbu J. I. Bajzu. Požiadavka bola predložená na verejnej schôdzi MNV. Taktiež sa dočítame, že tento zámer sa neuskutočnil, lebo v Múzeu knižnej kultúry v Trnave bola v tom čase sprístupnená expozícia Bernolákovci v slovenskom národnom obrodení, kde bola táto téma zastúpená. Vyjadrenie MNV v Dolnom Dubovom mohlo byť ovplyvnené danými politickými pomermi v ČSSR. Ďalším písomným dôkazom o zriadení pamätnej izby je až informácia komisie kultúry z roku 1991, ktorá informuje obecné zastupiteľstvo, že bude konzultovať na farskom a biskupskom úrade možnosť zriadenia pamätnej izby J. I. Bajzu. Prvý písomný doklad, ktorý sa zaoberá vytvorením posudku na dome č. 35, je zo zasadnutia obecného zastupiteľstva z 2. marca 1992. V tom istom roku sa objavila na zasadnutí obecného zastupiteľstva (16. júla) ďalšia informácia, kde starosta obce Leonard Kocán informuje o príprave projektovej úlohy opravy domu č. 35. – izba J. I. Bajzu. Prvá zmienka o možnosti financovania rekonštrukcie prichádza zo zasadnutia obecného zastupiteľstva z 20. januára 1995. Starostka obce Mária Tomovičová informuje o rekonštrukcii domu č. 35, kde sa má zriadiť izba J. I. Bajzu a ďalej informuje, že navštívila sídlo fondu Pro Slovakia. O skutočnom stave poškodenia domu č. 35 a jeho havarijnom stave, ktorý ohrozoval zriadenie pamätnej izby, najviac vedel správca farnosti Jozef Horvátik. Bol prvým, ktorý po roku 1989 poukazoval na skutočný stav budovy a hľadal riešenia na jej záchranu. Jozef Horvátik, hoci sa nenarodil v našej obci, zaujímal sa o jej históriu a tradície, študoval a zbieral dokumenty súvisiace s obcou. Na sklonku života si predsavzal (mnohí ľudia to nazývali aj jeho posledným životným dielom) zriadiť pamätnú izbu J. I. Bajzu. Prvou myšlienkou súvisiacou s domom č. 35 bolo zriadenie izby života a tradícií v obci spolu s izbou, ktorá bude venovaná J. I. Bajzovi. V spolupráci s Katedrou etnológie Univerzity svätého Cyrila a Metoda v Trnave sa mal realizovať odborný etnologický výskum a realizácia expozície domu. Myšlienka bola na svete, ale najväčší problém nastal s financovaním rekonštrukcie domu. Počiatočné plány rátali s dotáciou z fondu Pro Slovakia, žiadateľom bola obec. Ďalšou žiadosťou o dotáciu sa zaoberal farský úrad, ktorý žiadal o finančnú pomoc z prostriedkov Ministerstva kultúry SR. Žiaľ, uvedené projekty neboli úspešné. Problém mohol byť v majetkovo-právnom vzťahu. Ďalšou nevýhodou pri čerpaní dotácií bol aj fakt, že dom nie je kultúrnou pamiatkou. Zub času a problémy s financovaním ohrozovali trvácnosť stavby. V roku 2003 bol stav domu natoľko kritický, že jeho jedna časť vo dvore spadla a zvyšok sa musel čiastočne stabilizovať opornými prvkami. V auguste roku 2004 sa uskutočnilo rozhodnutie Jozefa Horvátika o nevyhnutnej rekonštrukcii domu č. 35. Prvé práce na rekonštrukcii začali 28. augusta 2004. Uskutočnil sa výkop a betónovanie základu už v spomínanej časti domu vo dvore, ktorého riešením bola budúca stabilizáciu objektu. V tom dni sa na prácach zúčastnil František Remenár, Anton Dovičič, Štefan Čapkovič st., Alojz Hejnár a Daniel Stranovský. Postupne sa do prác zapojilo 47 ľudí, ktorí z veľkej časti odpracovali hodiny bez nároku na finančnú odmenu. Najviac takto odpracovaných hodín mal Anton Dovičič. Dozor nad stavbou a organizáciu prác počas rekonštrukcie zabezpečoval František Remenár a Štefan Čapkovič ml., ktorí zároveň po Antonovi Dovičičovi odpracovali najviac brigádnických hodín. Zásobovanie a kúpu materiálu mal na starosti František Remenár. Práce v prvom týždni súviseli so stavbou oporného múra od dvora, ktoré nadväzovali na realizovaný betónový základ. V prvom mesiaci rekonštrukcie sa postupne zapájali viacerí občania obce, niektorí sa začali oboznamovať s problematikou, pri ktorej by boli nápomocní. Stanislav Damašek si zobral na starosť projekt elektroinštalácie, Jozef Čapkovič projekt na zámočnícke práce a Štefan Čapkovič ml. projekt na stolárske a tesárske práce. Odstraňovanie vnútorných omietok a ich odvoz na skládku si zobrala na starosť rodina Leonarda Hrčku. Z rodiny sa na prácach zúčastnil Leonard Hrčka, Jozef Hrčka st., Jozef Hrčka ml. (obaja žijúci vo Veselom), Marek Hrčka, Jozef Hrčka, Marián Horváth st., Marián Horvát ml. a Andrej Horváth. Od začiatku sa na rekonštrukčných prácach pravidelne zúčastňovali aj zamestnanci obce – Anton Dovičič, Pavol Krajčovič ml., Peter Horvatovič st., Viliam Michalička ml. a Marián Jursa. Práce pokračovali, postupne sa uskutočnilo obíjanie stien a ich stabilizácia pletivom. V ľavej izbe za začali prípravné práce na rekonštrukcii podlahy, uskutočnil sa výkop zeminy pred betonážou podlahy. Do murárskych prác sa postupne zapojil Jozef Junas a Ján Horváth. V mesiaci október sa začali prípravné práce na krove, vymuroval sa oporný múr pod krovom a uskutočnilo sa betónovanie podlahy a prekladu nad oporným múrom. Práce na krove začali 5. novembra 2004 a boli naplánované do dvoch dní. V prvom dni sa uskutočnilo rozobratie strechy a montáž krovu. V druhom dni sa uskutočnilo latovanie a kladenie krytiny. Tesárske práce na krove realizoval Štefan Čapkovič ml., Roman Debrecký a Stanislav Ferech. Do pomocných prác sa začala zapájať aj mládež a miništranti Matej Šurina, Ondrej Šurina, Dominik Bohunický, Tomáš Hrčka, Matej Hrčka, Mário Matuškovič, Roman Špalek, Michal Bednár a Matej Bednár. Najviac odpracovaných hodín z mládežníkov mal Daniel Stranovský. V novembri sa postupne dokončili tesárske práce, osadili sa strešné žľaby a korýtka a začali sa klampiarske práce, na ktorých sa zúčastnil Ján Novota a František Kalinec. Práce postupne pokračovali betónovaním podlahy, domurovaním vonkajšieho múra, omietkami a sprevádzkovaním elektroinštalácie. Murárske práce v tomto období realizoval Jozef Šurina, ktorý tieto práce zabezpečoval až do konca rekonštrukcie domu. Z účastníkov rekonštrukcie, ktorí vykonávali odborné murárske práce mal najviac odpracovaných hodín. V roku 2005 sa robili dokončovacie práce. Práce začali v mesiaci apríl, išlo o drobné murárske práce pri dokončovaní interiéru budovy. Intenzívnejšie sa začalo pracovať až v mesiaci jún a júl. Začali sa realizovať práce na novom vchode do budovy a uskutočnila sa obnova fasády. Postupne sa dokončovali nátery stien a okien. V závere prišlo k osadeniu nových vchodových dverí a linolea. Do záverečných prác sa postupne pracovne zapojil Jozef Martinkovič ml., Milan Čapkovič, Ján Lopatka, Ján Horváth a Milan Miksád. Na rekonštrukčných prácach sa ešte zúčastnil Ing. Jozef Ušák, Radovan Svitek, Pavol Krajčovič st., Leonard Čapkovič, Jozef Valentovič, Viliam Jánoš a Jozef Remenár. Posledný záznam z denníka na prácach, výdavkov a príjmov súvisiaci s rekonštrukciou domu je zo 14. júla 2005. Rekonštrukcia domu trvala desať a pol mesiaca, tu sú zarátané aj zimné mesiace, kedy sa na stavbe nepracovalo. Pozoruhodný je v tejto súvislosti fakt, za aký krátky čas sa podarilo rekonštrukciu zvládnuť. Stav budovy bol vo viac ako havarijnom stave, v podstate sa rekonštruovala od základov, pôvodné zostali len vonkajšie múry, niektoré priečky, okná, komín a časť krytiny. V budove sú dve pôvodné miestnosti ľavá a pravá izba, ktoré sa nachádzajú v prednej časti budovy. V zadnej časti budovy vznikli dve menšie miestnosti. Miestnosť v pravej časti budovy je pôvodná a v ľavej časti vznikla nová miestnosť, ktorá bola od základov vystavaná. Ďalším faktom je aj postoj občanov, ich participácia pri obnove budovy formou finančných príspevkov, materiálneho zabezpečenia a odpracovaných hodín. Mnohí okrem svojho voľného času ponúkli aj svoje skúsenosti a rady, ktoré sa ukázali ako neoceniteľný dar pri rekonštrukcii budovy. Financovanie rekonštrukcie zabezpečoval Jozef Horvátik. Celková finančná hodnota rekonštrukcie nie je presne vyčíslená. Pri viacerých odborných remeselných prácach sa remeselníci vzdali svojej mzdy, platil sa len spotrebovaný materiál. Bolo odpracovaných 813 brigádnických hodín, ktoré neboli finančne vyplácané. Zamestnanci obce odpracovali 230 hodín, ich mzdu hradila obec Dolné Dubové a Úradom práce a sociálnych vecí SR. V niektorých prípadoch, ako sú vonkajšie mreže na oknách a vchodové dvere do budovy, boli platené z finančných zdrojov občanov. Približne 20 rodín z obce darovalo väčšiu finančnú hotovosť. Štedrú finančnú hotovosť darovali aj Slovenské elektrárne, a.s. a Atómové elektrárne Bohunice. Najväčšiu finančnú hotovosť do diela vložil Jozef Horvátik. Prvá a bezpochyby najzložitejšia úloha bola úspešne realizovaná. Druhou o nič menej podstatnou úlohou bolo zriadenie pamätnej izby J. I. Bajzu. Už v roku 1998 sa Jozef Horvátik vyjadruje, že je vlastníkom niekoľkých originálov, ktoré by v budúcnosti mohli byť umiestnené v pamätnej izbe. Možnosť umiestnenia dobových artefaktov, starožitností, predmetov, ktoré by poskytli aj občania obce, bola jasne definovaná. Najväčšie množstvo predmetov daroval Jozef Horvátik. Pôvod a historická hodnota viacerých uložených predmetov nám vo väčšine prípadov nie je známa. V ľavej izbe od ulice je dominantou izby obraz J. I. Bajzu od maliarky Holešovej. Obraz je umiestnený v niekdajšom vchode do starej školy, dnes je vchod zastavaný. Vchodu dominuje pôvodná klenba, ktorá je zvýraznená rímsou. Ďalším obrazom v izbe je obraz sv. Róchusa. V izbe sa ešte nachádza obraz sv. Alojza z Gonzagy, ktorý bol v roku 2005 rekonštruovaný. Na stene sú umiestnené cirkevné zástavy a dobové nástenné hodiny. Zaujímavosťou izby je písací stôl a stolička, ktorá sa dá prestaviť do polohy na kľačanie. Súčasťou stola sú štyri knihy Breviarium Romanum a dobové písacie potreby. V pravej izbe od ulice je presklená stolová tabuľa, ktorá je venovaná rekonštrukcii budovy. Nad tabuľou je originál listu, ktorý adresoval Anton Hlinka z Národného zhromaždenia republiky Československej v Prahe dolnodubovskému farárovi Vojtechovi Plechlovi. Dominantou izby je obraz ukrižovaného Ježiša Krista. Ďalej sú v izbe umiestnené funkčné dobové kachle a predmety, ktoré boli súčasťou cirkevného života. V izbe je aj zbierka liturgických rúch, ktoré sa používali v minulosti. Vzácnosťou izby je busta Vojtecha Plechla od akademického sochára Justína Hrčku, rodáka z Dolného Dubového. Zaujímavosťou zbierky predmetov je funkčné harmónium od firmy Pianora, V. Schönhofer. V zadných miestnostiach sú umiestnené rozličné predmety, ktoré boli v minulosti súčasťou vybavenia domácností a hospodárstiev. V pamätnej izbe sa v súčasnej dobe nenachádza originál, ktorý by priamo pripomínal J. I. Bajzu. Avšak vo vedľajšej budove, čo je fara, sa nachádzajú originálne záznamy, ktoré sú písané J. I. Bajzom, ich historická hodnota je nezmazateľná, ale ich umiestnenie do priestorov pamätnej izby je z bezpečnostného hľadiska nemožné. Pamätná izba má muzeálny charakter, v ktorej si pripomíname miesto, kde pôsobil a tvoril J. I. Bajza. Priamym dôkazom o činnosti J. I. Bajzu je kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý stojí v tesnej blízkosti pamätnej izby. Prestavbu kostola do súčasnej podoby realizoval práve J. I. Bajza. Ďalším dielom, ktoré pripomína J. I.Bajzu, je Kalvária – Golgota, ktorá bola postavená za jeho účinkovania v priestoroch pred kostolom. V blízkej budúcnosti sa plánuje zriadiť expozícia, ktorá bude venovaná J. I. Bajzovi. Zriadením expozície a výraznejšie pripomenie činnosť a odkaz J. I. Bajzu. Posledným krokom a pre mnohých aj najmilším bolo slávnostné otvorenie a vysvätenie pamätnej izby. Dolnodubovský farár Jozef Horvátik, osoba, ktorá sa najviac pričinila o vznik pamätnej izby, sa v osobnom liste zdôveruje prof. Jozefovi Šimončičovi. Z listu vyberáme: „V sobotu 25. júna 2005 bude posviacka a otvorenie Pamätnej izby Jozefa Ignáca Bajzu v Dolnom Dubovom. Je to môj posledný úkon v Dolnom Dubovom ako farára. Bude to skromná slávnosť. Program sa začne o 10:00 hod. sv. omšou. Po nej arcibiskup Ján Sokol prevedie úkon posvätenia a tým bude konečne budova odovzdaná svojmu poslaniu.“ Slávnostné otvorenie pamätnej izby zorganizoval Farský úrad v Dolnom Dubovom. Výraznú pomoc pri organizácii poskytlo farskému úradu Roľnícke družstvo podielnikov v Dolnom Dubovom a Obec Dolné Dubové. Na slávnosť okrem arcibiskupa Jána Sokola boli pozvaní kňazi z dekanátu Smolenice, blízki priatelia Jozefa Horvátika, starostovia z okolitých obcí, poslanci obecného zastupiteľstva, predstavitelia roľníckeho družstva a široká verejnosť z obce. Program sa začal sv. omšou, ktorú celebroval arcibiskup Ján Sokol. Po sv. omši sa uskutočnil akt posvätenia pamätnej izby. Akt začal štátnou hymnou a hymnickou piesňou Hej, Slováci, ktorú spievala Mužská spevácka skupina pri Obecnom úrade v Dolnom Dubovom. Nasledoval príhovor starostky obce Márie Tomovičovej, ktorá srdečne privítala hostí a venovala sa prierezu históriou obce. V príhovore pokračoval arcibiskup Ján Sokol, ktorý vzdal úctu J. I. Bajzovi. Po príhovoroch nastal úkon posvätenia. Pamätnú izbu J. I. Bajzu posvätil arcibiskup Ján Sokol. Po posviacke sa prihovoril prítomným dolnodubovský farár Jozef Horvátik. Vo svojom vystúpení sa venoval počiatočným problémom pri realizácii rekonštrukcie budovy, vyzdvihol celoslovenský význam tohto diela, i snahy o zviditeľnenie obce. Týmto aktom sa uzavrela dlhá kapitola rekonštrukcie domu a zriadenia Pamätnej izby J. I. Bajzu. Vo februári 2009 zomrel tvorca myšlienky zriadenia pamätnej izby Jozef Horvátik. Jeho odkaz pokračovať vo zviditeľňovaní J. I. Bajzu a obce si zobrali viacerí za svoj. Po dohode Jozefa Havlíka s predstaviteľmi obce sa uskutočnila realizácia pamätnej tabule. Cenu za práce na tabuli uhradil Jozef Havlík, synovec Jozefa Horvátika a cenu za materiál uhradila obec. V júni 2009 bola tabuľa osadená na priečelí domu pamätnej izby. Pamätná tabuľa si pripomína pôsobenie J. I. Bajzu v obci a slávnostné otvorenie pamätnej izby. Jej umiestnením sa po dlhých rokoch naplnili želania Petra Rajtara a neskôr aj Jozefa Horvátika.